Zo školského prostredia

Musím priznať, že druhý rok začal trocha hekticky čo sa týka byrokracie a talianskych úradov, no čo ma teší, že som sa vrátila do prostredia, v ktorom ma ľudia berú za „svoju.“ Je to fakt super keď sa cítite "ako doma" a vidíte na sebe pokroky čo sa týka zmeny kultúry.. Vzdialenej len 1000km, no predsa trocha inej. Zrazu sa pristihnete, že tie veci, ktoré sa Vám zdali nové, sú vlastne automatické. Prvý ročník je skôr o frázach : „ Ahoj, ja sa volám ... kde by som mohla nájsť ... no druhý ročník znamená pristaviť sa k „starým známym“, a prehodiť pár slov :)

A čo sa zmenilo na našej univerzite?? Musíte si zvyknúť, že spomínaná fráza ty si ale talian neplatí len na úradoch, ale všade. Ešte pred začatím prednášok, sme presne vedeli, ktoré z nich nám odpadnú .. Aj keď, netreba sa tešiť nečakanému voľnu, pretože sú vždy nahradené.. no keď si vedenie zmyslí, že predsa len je lepšie nájsť inú možnosť ako zrušiť hodinu, tak Vás pošle učiť sa do telocvične , kde je asi 5 stupňov, nič nepočujete a smrad ako v Carihrade .... super využitý čas ;) 

Jedna z ďalších zmien je čas prednášok, minulý rok jedna hodina vyučovacia trvala 120min ... niekomu sa to zdá veľa, no keď zoberiete do úvahy, že študujete v Taliansku. Tu je to akurát .. pretože kým príde profesor je to takých 10 minút ... a ak nemešká on, tak kým prídu študenti a usadia sa tak je to naozaj tých 10, samozrejme pauza na cigaretku musí byť ( a žiadne že, "na dva ťahy ") čiže z tých 120 minút "všeho všudy" je tak 95 -100min ...tento rok prednášky oficiálne trvajú len 105min, no pri tom všetkom chaose .. viete si to predstaviť.

Ak som spomínala efektivitu učenia – v druhom ročníku sa študuje. Väčšina z nás pochopila, že prečítať 10 kníh počas akademického týždňa (ktoré ,samozrejme,  napísali profesori, pretože všetci sú aktívne činní vo svojom obore) nie je len tak sranda.

A viete ako si talianski študenti zháňajú potrebnú literatúru? Lamentovaním ... píšu na stránku univerzity či náhodou niekto z vyšších ročníkov nemá knihy na predaj .. a keď sa všetky minú, tak sa sťažujú, že sa nemajú z čoho učiť a že kým príde objednaná z internetu tak to dlho trvá. Keď im navrhnete zájsť do knižnice a urobiť si fotokópie, aj na toto majú jasnú odpoveď – „a to sa Ti chce stáť pol hodiny pri kopírke?!“ ale treba to brať s rezervou pretože Taliani proste milujú debaty aj keď o ničom. Jasným príkladom sú obedy a večere .. Talian v živote nepôjde na obed alebo na večeru sám, je to preňho nemysliteľné!! A prečo?

1) Bude sa cítiť ako „outsider“

2) Nemá sa s kým rozprávať!! Ak idete so spolužiakmi na obed rezervujte si veeeľa času, pretože sa rozpráva a rozpráva a čaká sa až kým nedoje posledný. To by nebol problém keby k Vášmu stolu postupne neprichádzali noví a noví ľudia .. čiže môže sa stať, že vy už poľ hodiny trávite obed, no ešte čakáte na kamaráta, ktorý začal jesť len pred 5 minútami...

Jedna z našich menzí, ako študentka-štipendistka mám prístup do všetkých jedální v Siene, kde dostanem obed či večeru zadarmo. 

A aká je vlastne úroveň mojej univerzity? Veľmi dobrá, behom roka sme stúpli o 15 miest vyššie v rebríčku talianských univerzít. Profesori, ako som už spomenula, majú praktické skúsenosti a tí, ktorí vyučujú cudzie jazyky sú zásadne native. Jediné nie veľmi odporúčané predmety sú ruský a nemecký jazyk. Študenti sa sťažujú, že profesorky nie sú až také prívetivé ako tie talianske, španielske ...čo vám poviem iný kraj iný mrav.

Univerzita ponúka aj možnosť Erasmu ( je dokonca prepojená s Banskou Bystricou a niektorými univerzitami v Česku) a pre čínskych študentov sa tu organizuje aspoň raz do mesiaca výlet do nejakého významného mesta.

http://www.unistrasi.it/

Okrem jazykov, sa môžete prihlásiť na magisterské štúdium someliérstva.