TALIANSKA MLÁDEŽ

Po pár mesiacoch spolunažívania s mojou novou talianskou spolubývajúcou a pár skúsenostiach s mojimi ex-spolubývajúcimi, som si všimla pár spoločných faktov, ktoré spájajú taliansku „mládež“:

Vzťah s rodičmi - každopádne rodina tu drží omnoho viac pokope ako na Slovensku. Aj keď sa vidia mierne rozdiely medzi Severom a Juhom. No, v priemere tu rodičia volajú svojim ratolestiam aspoň dva krát denne – aj keď vedia, že behom tých pár hodín sa nič nezmenilo, ale čo keby náhodou. Výnimkou sú tí, ktorí cestujú domov. Dá sa povedať, že slovenskí teenageri či mladiství sú viac individualisti – priemer slovenských telefonátov je 2–3 krát za týždeň :D Ak volá talian rodičom, je to vždy medzi jedenástou až jednou v noci ... v tedy totiž chodia zaujímavé filmy v televízii, čiže rodičia sú na 99,9% bdelí a k zastihnutiu. No nemyslite si, že tieto dobré rodinné vzťahy nepodstupujú skúškou odolnosti – behom 15 minútového rozhovoru sú schopní pohádať sa na život a na smrť a medzitým aj udobriť sa. Myslím si, že slovenský rodič by hneď po prvej hádke zvolil tichú domácnosť ... tu im to trpia ( no aká matka taká Katka, nie nadarmo sa ujalo slovné spojenie Talianska rodina, čiže deti si berú príklad)

Vnímanie dňa – Taliani si veľmi radi pospia. U nich „ ranné vtáča“ nefunguje, budú radšej ponocovať (skorej ako o 1 sa do postele ani nechodí). A majú aj trocha iné vnímanie dňa:

Raňajky – raňajky musia byť sladké, čiže si dajú nejaký ten croissant alebo pár piškótov s mliekom ( čo je pre nás desiata alebo nejaká pochutina), zaujímavé je aj sledovať, že ak im prinesiete Milu alebo Horálku ( ktorá sa im mimoriadne páči) dajú si ju aj na raňajky :) 

Veľa talianov raňajkuje v bare, čo sa ujalo aj u nás na Slovensku , s jediným rozdielom, že mi si sadneme a oni stoja pri káve, pretože sa platí „coperto“.

Toto vám vyhodí ak zadáte do google "Slovenské raňajky"

 no a toto ak "primacolazione italiana"

Obedy a večere –tým, že sa stravujem v školských jedálňach, prišla som do kontaktu so stolovaním rôznych krajín, no čo ma zarazilo u Talianov, je mrhanie jedlom a najmä chlebom, ktorý je pre nich neoddeliteľnou súčasťou obeda či večere. Každodenne sa vyskytnú situácie, keď moji spolužiaci zjedia 2 – 3 lyžičky z predloženého jedla a len tak ho odsunú a povedia, že im prešla chuť, pretože to nie ako od mamičky. (Toto urobí len talian, všetkým iným národnostiam chutí alebo si dochutia podľa potreby, samozrejme, že natrafíte na tvrdé mäso .... no určite nie denne)Čo sa týka chleba, ktorý sa podáva automaticky po dvoch krajcoch, odtrhnú si z neho 2 – 3 krát a celý zvyšok ide do koša. Robia to už len zo zvyku aj keď vedia, že na chlieb im, po megaporcii cestovín, už miesto neostane.

Čo ma celkom pobavilo je vnímanie jogurtu medzi jednotlivými krajinami .. skoro všade jogurt predstavuje olovrant či raňajky, pre Talianov dezert poobede ( ak si nezobrali ovocie)

Myslím si, že Slováci ( najmä študenti v mojom veku) sú viac samostatní ako tí taliansky. Ísť v 15-tich na internát alebo počas vysokej školy je normálna vec. Stredoškolský internát je pre Talianov niečo nepochopiteľné. Dosť veľké problémy im robí ak sa majú presťahovať kvôli štúdiu počas vysokej školy. Whats-app aplikácia im pomáha dostať sa z tejto traumy.

Štúdium a cestovanie do zahraničia: destinácie, ktoré vedú na plnej čiare sú Amerika, Anglicko, Amsterdam, Barcelóna a Malta. No samozrejme, len na pár mesiacov a potom pekne domov, a pritom sa neustále sťažujú, že v Taliansku nie je robota a chceli by ísť do Nemecka. No Nemci sa novej nečakanej invázie nemusia obávať. Keď Taliani zistia, že v Nemecku je poriadok a presnosť, rýchlo si to rozmyslia.

Samozrejme, neberte to ako fakty alebo pravidlá, pretože nemôžeme hádzať všetkých do jedného vreca a nechcem vytvárať stereotypy, ktoré sú pravda len z časti.

Stereotyp je vytvorené pravidlo len na základe jedného uhľa pohľadu a chýba mu ten druhý.