Po úradoch

Kamarát, ktorý žije už 10 rokov vo Florencii mi raz povedal: „....ak niečo potrebuješ, pýtaj si to s predstihom , pretože pravidelná odpoveď je: "uvidíme" – musia to tak povediac stráviť, a potom o mesiac sa choď spýtať znovu – pripomenieš sa im a oni konečne začnú premýšľať čo by sa dalo s tvojou žiadosťou urobiť. Zvykaj si. Tu na prvý krát nič nevybavíš, no na druhej strane nerobia urýchlené závery a rozhodnutia....“

Asi každý pozná ten pocit keď musí ísť vybavovať niečo po úradoch – ráno dávka trpezlivosti namiesto kávy a poďme na to. Detto in Italia, len s tou výnimkou, že niekedy sa až pozastavíte nad ich systémom a ako vlastne dokážu takto fungovať. Nehovorím, že u nás na Slovensku sme ako švajčiarske hodinky, no ... Ako študentka univerzity mám nárok na štipendium. Tento rok mi na úrade vynadali, pretože som si dovolila požiadať o štipendium, aj keď mám len kópie dokumentov a som zo „zahraničia“ ( vysvetlenie, že originál sa prekladá a že som ich dodatočne dodala aj minulý rok ich nezaujímal) Po polhodine vlastne zistili, že Slovensko je v Európskej únie č bez problémov môžem dodať originál neskôr. Ak sa Vás na talianskych úradoch budú pýtať či ste cudzinec – vždy dodajte, že Slovensko je v EÚ – ušetrí Vám to čas ;-)

Ak ste už povypĺňali všetky formuláre, dajte si tú námahu a choďte sa tak o týždeň/ dva presvedčiť, či niečo nechýba a či je všetko v poriadku. Pred odchodom na letné prázdniny som sa bola spýtať kedy mám nástup na prax, aby som si vedela kúpiť spiatočný lístok, keďže som napísala že som k dispozícii v Septembri ( nikto sa nebude obťažovať s nejakým informačným e-mailom). A odpoveď? „Dali sme ťa do Októbra“ – aj keď v mojej žiadosti jasne svietil September a pracovné miesta sú voľné. Načo sa potom pýtajú kedy ste k dispozícii?!!! Čo v takej situácii treba robiť? Jednoduché, kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi viť. Nebojte sa povedať si svoje a trvajte na tom dokým, to nedosiahnete, pretože všetko sa dá keď sa chce – aj keď niekedy so zvýšeným „volume“

Samozrejme, ak prídete na akúkoľvek recepciu či úrad na angličtinu zabudnite. (a hovorím aj o tých, ktoré sú v každodennom kontakte s cudzincami) Jasný príklad je môj internát – bývajú tu študenti z celého sveta ( nie všetci taliansky hovoriaci) a aká je úspešnosť, že nájdete vrátnika, ktorý vie pár slov v cudzom jazyku? ( ak ste odpovedali 0% - získavate malé bezvýznamné plus).

A aká je komunikácia medzi úradmi? Nulová. Univerzita po študentoch žiada dokumenty z úradu, ktoré sa už pol roka nevydávajú. Nič iné Vám neostáva, len napísať email na úrad, aby si dal tú námahu a oznámil univerzite, že ten dokument jednoducho už neexistuje.... A oni Vám potom o pár dní akceptujú dokumenty, ktoré ste im niesli prvý krát ;-)