Po stopách umenia

Písať Round-Trip o Ríme by bolo nekončené. Vždy, keď tam prídete objavíte a uvidíte niečo nové. Už len fakt, že je tam viac ako 600 kostolov hovorí sám o sebe. No kúštik Ríma, respektíve Vatikánu, môžete vidieť všade na svete a to v Michelangelovej piete. Aj keď vidieť a „vidieť“ je rozdiel a o tom som sa už viac krát presvedčila. Zamýšľali ste sa niekedy nad tým prečo je pieta taká známa a toľkokrát kopírovaný motív aj iných umelcov? V čom je jej prvenstvo?

• Nevidíme Ježišovi priamo do tváre, vidíme len krásu jeho matky.
• Panna Mária drží Ježiša ako dospelého muža, dovtedy bola zobrazovaná len s malým dieťaťom v náručí.
• Tretí a posledný bod, je najdôležitejší a kopírovaný všetkými: Ježišovo rameno, ktoré zobrazuje samotný akt smrti. Rameno bez sily – padajúce rameno, ktoré znázorňuje, že v tele už nie je žiadny život, aby ho udržala hore. To, že Ježišovi nevidíme priamo do tváre, túto symboliku ramena ešte potvrdzuje. V maľbe je oveľa jednoduchšie znázorniť smrť – umelec jednoducho namaľuje zatvorené oči, no v sochárstve bol tento akt nepoznaný. Jeho iniciátorom bol práve Michelangelo.

Michelangelo hovoril, že keď sa pozrel na kus mramoru, hneď videl čo je v ňom ukryté. Jeho úlohou bolo už len oslobodiť sochu. No okrem sochára bol aj vynikajúci umelec. Vymaľoval Sixtínsku kaplnku, čo v tej dobe to bolo oveľa náročnejšie ako si predstavujeme v súčasnosti. Lešenie bolo nestabilné, z dreva (čiže niekedy potreboval aj artistické schopnosti). A samotné postavy či posledný súd musel navrhnúť a maľovať poležiačky tak, že bol cca 10 cm od stropu. Toto sa nazýva predstavivosť a zmysel pre proporciu ... myslím, že sa mu nechcelo behať každých päť minút hore dolu aby si premeriaval či je rameno úmerné k telu. Keď maľoval jednotlivé postavy, farba mu kvapkala všade (vtedy ešte tv-shop, ktorý ponúka rôzne vymoženosti na vymaľovanie izby neexistoval ), čiže ak maľoval na zeleno tak vyzeral ako Shrek, no aj keď si myslím, že väčšinu času sa podobal na šmolka pretože modrej je tam fakt dosť...

Sixtínska kaplnka bola nedávno zreštaurovaná, aj keď taliani nie su 2x nadšení pretože reštauráciu robila čínska firma napriek tomu, že jedna z najlepších na svete je práve ich talianska. Navyše použili zlý odtieň modrej. Druhé vynovenie je celkové osvetlenie kaplnky.Aj keď z vlastnej skúsenosti vám poviem, že tieto fakty v danom momente nebudete vnímať. Aby ste sa dostali do Sixtínskej kaplnky musíte prejsť celými vatikánskymi múzeami, z čoho budete dostatočne unavení a nedokážete si naplno užiť jej krásu, keď som tam bola druhý krát, snažila som sa nezopakovať rovnakú chybu a bez zastavenia som šla priamo do kaplnky, no samotný efekt bol znova skreslený. Kým prejdete celý ten kolos bude vám to trvať najmenej polhodiny (bez zastávky) a potom priamo v kaplnke vás čaká ohromný dav ľudí pri ktorom je nemožné sústrediť sa na detaily. Sixtínska kaplnka je pekný zážitok, no ak trpíte xenofóbiu alebo nemáte pevné nervy bude to tvrdý oriešok.

Myslím si, že oveľa viac si užijete poslednú večeru (Il cenacolo) od Leonarda da Vinci v Miláne, kde naraz pustia len skupinku 20 ľudí. Máte 15 minút na jej preštudovanie. Málo či veľa, to je individuálne no zaručím Vám, že nikto nefotí, nikto do Vás nedrgá a ste v absolútnom pokoji.