PALIO

Asi najvýznamnejší deň pre ľudí zo Sieny. Koná sa 2x do roka (2.7 a 16.8.) a dovolím si tvrdiť, že je pre nich oveľa dôležitejší ako Vianoce. V podstate Paliom žijú celý rok. Siena je rozdelená na 17 štvrtí nazývané „contrada“. V preteku súťaži 10 koní. 7 contrád, ktoré stáli predchádzajúci rok a zvyšné 3 sa vylosujú tri dni pred slávnosťou. Samotný pretek trvá len pár minút – 3 kolá okolo námestia piazza del Campo. Mali by ste prísť v dostatočnom predstihu, aby si ste si uchytili miesto (samozrejme, ak nemáte lístok na tribúnu, ktorý stojí nemalé peniaze) . Námestie sa uzatvára okolo 17:20, no niektorí tam čakajú už od obeda, aby videli ako sa prebehnú neosedlané koníky ( jazdci sedia len na deke).

 Predstavte si situáciu keď na Vás praží slnko, cítite sa ako sardinka v oleji a navyše príroda volá ... kvôli čomu sa to oplatí podstúpiť?

Kvôli ceremónii a celkovej atmosfére stredoveku.

Pred tým, než sa dostanete na námestie stretnete rozličné contrády, ktoré kolujú mestom. V procesii je zástup ľudí, ktorí žijú v danej contráde , spraviteľ contrády ( povedzme starosta) a samozrejme chlapi prezlečení v tradičnom oblečení vo farbách contrády.

Ceremónia začína o 17:30 a je uvedená carabiniermi, po ktorých následne prichádzajú všetky kontrády s jazdcom a súťažiacim koňom. Najskôr prídu tie súťažiace a potom tie, ktoré budú súťažiť budúci rok. Všetko je doplnené bubnami a dychovým ensemble. Samotný pretek (lepšie povedané nástup koní) začína o 19.30

Celé námestie sa zrazu prenesie do Stredoveku. A Vy sa cítite ako v rozprávke. Architektúra Sieny a Campa tento efekt ešte zvýrazňuje. Ako vrchol ceremónie je PALIO o ktoré sa súťaží. Je to obraz Panny Márie, na počesť ktorej konajú túto slávnosť. Každoročne sa požiada iný maliar, ktorý vytvorí nové originálne umelecké dielo.

Po ceremónii a celom tom hluku a piskotu v momente nastane úplné ticho počas ktorého prídu súťažiaci na koňoch. Pred tým než začne samotný pretek, musia sa zoradiť vo vopred stanovenom poradí, čo ako som sa presvedčila nie je až také jednoduché, pretože jazdci si zväčša robia čo chcú a ignorujú rozhodcu .. ja som mala to „šťastie“, že im to trvalo viac než hodinu, pretože dvaja z nich sa chceli dostať do povedomia. Predstavte si ten nervózny dav ľudí, ktorý sa nevie dočkať výsledku a večere...

Hneď po preteku sa začne oslavovať .. a celé námestie sa premení na CHAOS. Pretože, niektoré contrády sú spriatelené iné medzi sebou udržujú rivalitu (aj v každodennom živote) – čiže podľa odporúčaní domácich je lepšie, nekupovať si žiadnu vlajku contrády a zutekať preč, pretože je viac ako pravdepodobné že dostanete "jednu výchovnú "– tam sa melú „hlava nehlava“ o čom sa presvedčila. 

Pár sprievodných informácii:

• Palio je celoročná udalosť, okrem iného, že Sienčania udržujú rivalitu contrád počas celého roka, 17 týždňov pred Páliom, má každý víkend iná contráda hody , ktorými oslavujú príchod Pália. A celé mesto je ovešané vlajkami jednotlivých contrád          
• emócie nechýbajú nikomu, preto je lepšie ísť kade ľahšie.
• Contráda – štvrť, môžeme ju prirovnať ako Petržalka, Dúbravka ...
• V deň Pália – zväčša ráno – krstia súťažiace kone v kostoloch.
• Väčšina jazdcov pochádza so Sardínie, pretože sú vzrastom malí a chudí.
• Samotným Paliom to však nekončí, až do októbra každá contrada zorganizuje večeru pre svojich obyvateľov ( cudzincom, ale aj prisťahovaným talianom, ktorí nie su „adopotovaní“ contrádou, je vstup zakázaný) Večerajú v prítomnosti súťažiaceho koňa.
• Palio sa nekoná len v Siene. Túto tradíciu môžete nájsť aj v iných mestách a regiónoch ( napríklad Sardínia), no toto sienske je jedno z najznámejších.
• http://www.ilpalio.org/
• Palio je svojou podstatou je hra, ktorá má len nepísané pravidlá. Môžete si vsadiť na jednotlivé contrady, no je aj možnosť, že jazdec bude podplatený. Jazdci sa môžu medzi sebou drgať ( samozrejme v rámci ľudskosti). Rozhodca je veľmi opatrný, ak urobí čo i len malú chybu tak sa radšej aj niekoľko rokov bude vyvarovať ukrivdeným ľuďom z contrady...
• Predstavte si ten šok, ktorý som zažila, keď som sa presťahovala do Sieny a videla ľudí, ktorí večerajú na ulici, ktorú len tak uzatvorili a nikoho nezajímalo či ste potrebovali tade prejsť, a navyše v prítomnosti koňa. Prvé čo mi napadlo: Preboha, kam som sa to zasa dostala?!!