KULTÚRNY ŠOK / CULTURE SHOCK

Pojem, s ktorým ste sa možno ešte nestretli, no ak ste strávili nejaké obdobie v zahraničí (či už štúdium alebo práca) určite ste ho museli prekonať. Ja som sa s týmto pojmom stretla prvý krát 2 roky nazad a natoľko ma zaujal, že sa stal s jedným z argumentov mojej bakalárskej práce.

Tento termín prvý krát použil kanadský antropológ Kalvero Oberg v roku 1960. A čo tým chcel autor povedať? Oberg chce vysvetliť dezorientáciu, stavy úzkosti či neistotu, ktoré sú zavinené stratou domáceho prostredia. Samozrejme, že celý priebeh je individuálny a závisí aj od toho či ste nútený opustiť domovinu alebo odchádzate dobrovoľne. Miera znalostí o novej krajine a kultúre, jazykové zdatnosti sú veľmi dôležitými faktormi pre vašu adaptáciu.

Oberg tvrdil, že kultúrny šok je obdobie, ktoré sa dá rozdeliť do štyroch fáz:

1. Honeymoon / Svadobná cesta:Toto obdobie je pomerne krátke. Trvá pár dní, maximálne 2 týždne. Je to obdobie, v ktorom sa vám zdá všetko úžasné. Vidíte novú krajinu a spoločnosť cez ružové okuliare.

2. Kultúrny šok / Kríza:Začína v momente keď je človek nútený čeliť každodenným situáciám a problémom, ktoré sú rozdielne od tých,  na ktoré bol zvyknutý doma. Je to obdobie neustáleho porovnávania e všetky rozdiely sú videné najmä negatívne. Toto obdobie je bod zlomu, ak sa človek nedokáže povzniesť a prispôsobiť zväčša sa vráti domov, aby predišiel celkovému kolapsu. Časté je rozdeľovanie medzi: „my“ a „oni“ ; uchýlenie sa k zaužívaným stereotypom; podceňovanie novej kultúry.

Toto obdobie je sprevádzané psychickými a fyzickými symptómami.

Psychické: samota, nostalgia, smútok za domovom, depresia či stavy úzkosti, plačlivosť

Fyzické: bolesti hlavy, brucha, prejedanie sa, nadmerná konzumácia alkoholu, nechutenstvo, poruchy spánku

Toto obdobie je veľmi zdĺhavé a trvá niekoľko mesiacov až rok...

3. Prispôsobenie sa /Adjustment: Obdobie, v ktorom sa jedinec začína cítiť komfortne. Dokáže čeliť každodenným situáciám bez závažnejších problémov, zlepšili sa mu jazykové schopnosti a rozšíril si okruh ľudí s ktorými sa stretáva resp. ktorých považuje za kamarátov či známych. Zdvihlo sa mu sebavedomie, no napriek tomu, z času na čas sa dostane do situácií, ktoré ho zaskočia.

4. Adaptácia / Adaptation: Jedinec akceptoval novú kultúru, nové tradície a začína vidieť všetky výhody, ktoré mu prináša život v zahraničí. Dokáže objektívne porovnať kultúru či život v novej krajine. No napriek tomu, že sa adaptoval do novej kultúry, stretne sa so situáciami v ktorých sa bude navždy cítiť cudzincom ako napríklad: spomienky na detstvo, škola, notoricky známe filmy alebo pesničky, ktoré bohužiaľ nepozná, pretože on má tie vlastné (slovenské). Skúste vysvetliť Talianovi prečo Slunce, seno a .... je vtipné. Je to veľmi náročné a ak nikdy nebol na Slovensku alebo v Čechách a navyše nevie nič o našej histórii je to jednoducho nemožné. To isté , samozrejme, platí aj pre cudzinca. Jednoducho vám budú chýbať emócie spojené s detstvom, kultúrnym zázemím alebo inými životnými situáciami, ktoré sa nedajú opísať slovami.

Tento fenomén bol skúmaný aj inými psychológmi ako napríklad J. W. Berry, E. Gullahorn ... Samozrejme, každý ho pomenoval po svojom. Môžete sa stretnúť s názvami ako: Akulturácia (acculturation), model U, model W, alebo model ABC (ABC Framework).

Za spomenutie určite stojí Spätný kultúrny šok, ktorý nastane ak sa jedinec rozhodne vrátiť späť do svojej domoviny. Zistí, že domov už nie je to ako si ho pamätal a ako o ňom sníval počas stavov svojej úzkosti. Ľudia s ktorými sa stretával, ale aj miesta,  ktoré navštevoval sa zmenili. Musí sa znova prispôsobiť novému životnému štýlu, novým spoločenským pravidlám ... tento kultúrny šok býva často krát drastickejším, pretože je sprevádzaný „sklamaním a nemilým prekvapením , že ani doma to nie je to pravé orechové.

Priznám sa, že ani ja nie som výnimkou a mala som tieto stavy. Či už jazyková bariéra, stereotypy alebo situácie, v ktorých som sa hanbila sama za seba, pretože som si pripadala ako malé dieťa, ktorému treba všetko vysvetľovať aj keď si myslím, že to bola moja tvrdohlavosť a výdrž, ktorá ma hnala ísť si za svojím. V podstate až vďaka bakalárke som zistila, že to bol úplne prirodzený proces, ktorý do určitej miery musia podstúpiť všetci. Teraz si dovolím tvrdiť, že už dlhší čas sa teším štvrtej fáze :D

Zvislá priamka znázorňuje úroveň spokojnosti a vodorovná obdobie (mesiace), prežité v zahraničí.  

Myslím si, že Kultúrny šok je najlepšie vystihnutý porekadlom: „Cítiť sa ako ryba na suchu.“