KEĎ CHÝBA SLOVENSKO

Talianska MHD– autobus Vám zastaví len na znamenie, čiže aj keď vodič vidí, že stojíte na zastávke, nezastane, pokiaľ mu nemávnete. Toto by nebol až taký problém, ale predstavte si situáciu keď cestujete z bodu A do bodu B, v ktorom ste nikdy neboli a nemáte predstavu o tom ako vyzerá zastávka na ktorej musíte vystúpiť. Na Slovensku si odpočítate zastávky na prstoch, tu sa musíte spoľahnúť na to, že v celom autobuse nájdete aspoň jednu osobu, ktorá vystupuje tam kde vy. A nezabudnite si označiť lístok! Ak vás chytia v takej Florencii dostanete pokutu 200€, a nikoho nič nezaujíma – to len u nás to zjednáte za 20€ bez bločku. Samozrejme nie všetky mestá majú také pálky v Siene je to len za 40€ ;-) Lístok si treba označiť aj pred vstupom do vlaku. V Taliansku sa totiž nekupuje lístok na daný deň. Ak ste si kúpili lístok a neoznačíte ho, môžete ho použiť aj o mesiac. !!TIMBRARE BIGLIETTO!! (označ si lístok)

v tomto prístroji si označíte vlakové lístky

Keď sa prejdete po talianskych potravinách, chcete všetko ochutnať. Badateľný rozdiel je aj v tom ako sa k potravinám správajú samotní predávajúci. U nás Vám predajú veci po záruke, šunka so syrom sa krája na rovnakom stroji... tu to tak nie je. Ak Vám idú krájať údeniny, tak zásadne len v rukavičkách, stroj očistia a nakrájané plátky Vám naservírujú a prekryjú fóliou! Nie ako u nás nahádžu.No chýba tomu čerešnička na torte a všetko by bolo perfektné. Tvaroh, kremská horčica či kyslá kapusta sa v Taliansku nepredáva. Kyslú kapustu môžete nájsť sem tam v konzerve, ale nie je to ono. Dokonca ani kyslé uhorky nie su také chutné ako tie naše slovenské. Možno sa teraz smejete, že som náročná. No niekedy Vám príde chuť aj na to pravé slovenské( ...bryndza :D) – no nič iné ako pátrať v pamäti chuťových buniek Vám neostáva...  prosciutto crudo(v preklade: surová šunka) Zavináčov, či tresku v majonéze by ste márne hľadali

Čo sa týka stolovania. Na jednej strane, obedovať či večerať s talianmi je priam zážitok. Dokážu sa rozprávať a rozprávať a celé jedlo sa pretiahne aj na dve hodiny. Pretože po tom ako ste dojedli netreba hneď vstať, treba ešte posedieť. U nás maximálne konverzuje nôž s vidličkou. No na druhej strane ma zaskočila ich pohodlnosť. A to: ak zorganizujú nejaký obed alebo večeru pre viac ľudí, všetko prichystajú do plastových tanierov s plastovým príborom. Keď videli ako som ostala mierne zarazená dali mi jednoduché vysvetlenie: kto to bude umývať... U nás doma sa vždy vytiahlo slávnostné prestieranie a porcelánové taniere...

Poznáte význam „akademická štvrťhodinka?“ Taliani ju zásadne dodržujú a predlžujú... najmä, tí ktorí pochádzajú z Juhu. Predstavte si u nás situáciu, keď máte čakať na kamaráta, ktorý mešká a vonku je -20°C .. vykašlete sa naňho. Možno aj pre to je u nás meškanie max do 5 minút(česť výnimkám). V Taliansku ¾ populácie takéto klimatické podmienky nezažilo, tak si doprajú svoj čas.. veď nezmrznete.

Ale to, čo mi chýba asi najviac je doslova „teplo domova“ ..talianske izby sú v porovnaní so slovenskými chladnejšie. Máte k dispozícii mini radiátor, ktorý Vás sotva zahreje ak sa naň natlačíte. A večer? Žiadna perová perinka (alebo „duchna“ ako by povedala moja starká), obyčajná plachta a keď máte šťastie tak nejaká deka. Alebo aspoň oni ju tak volajú. My Slováci si pod pojmom deka predstavujeme niečo iné... No stále treba myslieť pozitívne! V určitých častiach Číny, sa stavajú domy bez kúrenia aj keď v zime Vám teplota klesne na -10°C. Kam sa hrabú otužilí Angličania? :-P