Kamaráti

Na Slovensku je trendom pričleniť sa k určitej skupine ľudí a s nimi ísť do baru, na diskotéku alebo len tak na kávu. Samozrejme, že aj v taliansku existuje niečo podobné, aj keď v oveľa širšom zmysle. Ak niekto zo Slovenska pozve von nejakú „neznámu osobu“ na 90% vás čaká odozva od kamarátov: „Načo ho voláš? Veď ho/ju nikto nepozná!? O čom sa budeme rozprávať?! Bude trápne ticho!!! “ Toto sa Vám v Taliansku nikdy nestane .. čím väčšia spoločnosť, tým viac zábavy a zážitkov .. veľa krát sa mi stalo, že som šla podvečer zo školy a strela som sa s kamarátom, ktorý práve vyrážal do ulíc. Okrem dôležitej otázky ako sa mám a či je všetko v poriadku ( toto sa Vás nikdy nezabudnú spýtať) nasledovalo niečo medzi rozkazom a oznamom, ideš von s nami nie? To, že som nikoho nepoznala nikto neriešil, stačil úvodný rituál – Meno, národnosť a dva bozky a hneď som bola jedna z nich. Jedna z nich myslím naozaj .. nikto nerobí rozdiel medzi osobou "A", ktorú pozná 5 minút, a medzi osobou "B", s ktorou sa pozná už od detstva. A čo ak ste mimo kontextu? Žiadny problém pre talianov je rozprávanie hobby a dostihový šport .. všetci vám s radosťou vysvetlia aj najmenšie podrobnosti. V Taliansku proste niečo také ako trápenie sa otázkou: ,,Budeme si mať čo povedať? Ako sa bude cítiť daná osoba v prítomnosti ľudí, ktorých nepozná, proste neexistuje. Tu sa rozpráva stále a o všetkom a ak sa ti nepáči na budúce ostaň doma. Si pánom svojho rozhodnutia :)

Talianski kamaráti, však, neznamenajú len disko, bar a párty. Ak potrebuješ pomôcť alebo poradiť nie je problém. Samozrejme, kamarátstvo tohto typu chce nejaký ten deň, ale ako sa u nás hovorí: „vyčkaj času ako husa klasu. “ Pre talianov cestovanie autom je hobby nie otravná záležitosť. Potrebuješ odviezť nie je problém, ide sa von, samozrejme, autom. Sú schopní dokonca ísť autom aj 100 km len preto, že v danom meste je dobrá diskotéka alebo pizza. Keď som bola s rodičmi lyžovať pred tým, než sme sa vrátili na Slovensko šli sme do Milána. Kamarát, ktorý pracoval na hoteli sa spýtal, či nechcem ostať, že on ma potom do Milána odvezie (cca170km po zasneženej ceste) zoberie si deň voľna a aspoň prevetrá auto... Podobný zážitok mám aj zo Sicílie. A nezabúdajte, čím ste južnejšie, tým sú ľudia bezstarostnejší a prívetivejší. Pracovala som na hoteli ako animátorka a po ukončení sezóny som chcela ísť na jazykový kurz do Taormíni ( 1 alebo 2 dni Vám bude stačiť, no pripravte si poriadne vysoké vreckové a rozhodne choďte s priateľom – je to jedno z tých romantických prímorských mestečiek) No späť ku kamarátovi. Okrem toho, že mi zistil všetky spoje, priviezol ma na železničnú stanicu, kúpil mi lístok, označil mi ho, priviedol ma na nástupište a počkal, kým vlak neodíde (na Slovensku ti maximálne zaželajú šťastnú cestu) dal mi číslo aspoň na 5 kamarátov so slovami: čokoľvek budeš potrebovať stačí zavolať.

Ďalšia zaujímavá situácia nastane, ak prídete navštíviť nejakého kamaráta do mesta v ktorom býva .. okrem toho, že vám ukáže všetky pamiatky a aspoň 10 okolitých dediniek .. najdôležitejší faktor je či sa cítite dobre, či nie ste unavený a nemáte hlad – čo v tom prípade je nemožné pretože Vám dá ochutnať, všetko typické a regionálne.

Ak idete von a ste dievča na 99% nebudete platiť. Taliani sú príliš hrdí na to, aby im dievča zaplatilo čo i len vodu. Ak nemáte chuť piť alkohol, žiaden problém. Pi aj čistú vodu, podstatné je, že sa zabávaš a že sme spolu vonku. Na Slovensku: „Ty nepiješ? Máš antibiotika? “ alebo „Ty nepiješ? Tak načo si potom išiel von?!“