Vedeli ste že...? IV. časť

Veľa ulíc a námestí je pomenovaných po známych osobnostiach alebo eventoch. No vedeli ste, kto to vlastne bol alebo čo sa v ten deň stalo? Tu je zopár mien, s ktorými sa asi v každom väčšom talianskom meste stretnete:

20 settembre / XX settembre: v roku 1870 po dlhých bojoch medzi Vatikánom a Talianskymi vojskami, sa 20. Septembra na hrade sv. Anjela objavila biela vlajka. Následne bol Rím pripojený k Taliansku. Tento dátum teda symbolicky označuje koniec Pápežského vládnutia.

Vittorio Emanuele: kráľ Vittorio Emanuele II Savojský (1820 -1878 ), je považovaný za otca krajiny, resp. zjednoteného Talianka (1861), za čo vďačíme práve jemu. Okrem ulíc a námestí, je Taliansko priam “posiate” jeho sochami a pamätníkmi.

Corso Cavour / Giuseppe Garibaldi: aj tieto dve mená sa spájajú so zjednotením Talianska (Risorgimento)

Dante: taliansky básnik a politik (1265 -1321). Môžeme ho považovať za “otca” Talianskeho jazyka. (Podľa mňa by si Dante a Štúr určite našli spoločnú reč. Čo myslíte? :) ) Jeho najznámejšie dielo je Božská komédia (Divina comedia), rozdelená do troch častí (Peklo – Očistec – Nebo). Dante v prvých dvoch častiach, sprevádzaný Virgiliom, popisuje hriešnikov a ich utrpenie. V tretej časti ho nebom sprevádza jeho milovaná Beatrice, ktorá je videná ako “žena-anjel”. Dante v nej vidí záchrankyňu ľudstva, cez ktorú sa môžete dostať k Bohu.

Petrarca:(1304 – 1374) taliansky básnik a filozof, považovaný za predchodcu humanizmu. Kto by nepoznal jeho Sonety pre Lauru? Zaujímavosťou je, že Petrarca si vytvoril svoj vlastný “poetický jazyk”, resp. vymedzil tié slová, ktoré mohli byť použité v poézii a tie, ktoré sa mohli používať len v bežnej reči. Stal sa vzorom a symbolom mnohých básnikov nasledujúcich storočí.

Alessandro Mazzoni: spisovateľ romantizmu. Preslávený pre svoj “nekonečný” román Promessi Sposi.

Giacomo Matteotti: taliansky politik, bojovník proti fašismu. Bol zavraždený talianskymi fašistami v roku 1924.

Vittorio Veneto: mesto v provincii Trevisia, kde sa odohral posledný boj Prvej svetovej vojny na taliansko-rakúskom fronte. Porážka rakúsko-maďarského vojska viedla k následnému koncu vojny.

Dórsky, iónsky, korintský...?! - večná dilema

Aj vám sa stáva, že stojíte v nejakom chráme či bazilike a narýchlo si neviete spomenúť ktorý stĺp je ktorý? Čo vám poviem, skleróza je parťáčka, ktorá sa objaví, vždy, keď je to najmenej vhodné (najmä pri skúškach :D ).

Takže len tak narýchlo:

Dórsky štýl:má grécke / helenské korene a je zo všetkých štýlov najjednoduchší. Pôvodne tieto stĺpy boli vytvárané z dreva. Stĺpy sú veľmi strohé a jednoduché, bez žiadnych ornamentov a sú postavené priamo na zemi.

Iónsky štýl: inšpirovaný ženským pôvabom a štíhlosťou. Je oveľa elegantnejší v porovnaní s dórskym štýlom, stĺpy stoja na menšom „piedestale“. Pre capitello (vrchná časť stĺpu) sú typické kruhovité ornamenty, ktoré pripomínajú zatočené býčie rohy. Tento štýl k nám prišiel z Malej Ázie spolu s rovnomenným národom – Iónmi.

Korintský štýl: Tento štýl pochádza z polovice VI.storočia pred Kristom. A mal veľký úspech v Románskom období. Capitello je vyzdobené zložitými vzormi rastlín, vetiev a listov.

Kompozitný štýl: Je mix predchádzajúcich dvoch. Môžete ho nájsť napríklad aj na zámku v Bučoviciach.

Aceto Balsamico

Z čoho je vlastne vytvorený tento gastronomický zázrak pochádzajúci z Modeny? Prísady nie su žiadna veda. Len cukor, vinný mušt a voda. Veď nie nadarmo sa hovorí v jednoduchosti je krása. Tak čo ho potom robí jedinečným? V prvom rade je to zrelosť. Kvalitný balzamikový ocot dozrieva až 12 - 25 rokov!!

A v neposlednom rade sú to sudy, v ktorých ocot zreje. Každý sud je vyrobený z iného dreva, ktoré tak dodá špecifickú chuť, tomuto pokladu, ktorý je uschovaný v jeho útrobách.

Ako ocot zreje?

Uvarený mušt nalejete do najväčšieho sudu a každoročne prelievate "zrejúcu" tekutinu z väčšieho sudu do menšieho. Sud je naplnený max do 2/3 a veko je otvorené, prikryté len handričkou, aby ocot mohol "pracovať". Veká sa zatvárajú len počas letných mesiacov, aby sa zabránilo nadmernému odparovaniu.

"Acetaia" je tradične umiestnená na povale, aby ocot nenasal nepríjemné pachy.

V minulosti sa v Modenských rodinách Acetaia dávala do vena nevesty.

Prečo je vlastne ocot taký drahý?

Okrem toho že jeden sud stojí okolo 300 – 500€, čiže ak chcete produkovať vlastný balzamikový ocot, na začiatok investujete len 3000€ do drevených sudov, musite rátať s tým, že z pôvodných 40 litrov muštu, dostanete po dlhoročnom zretí maximálne 2l výsledného produktu.